V pondelok 24. augusta 2020, zasadala Hospodárska a sociálna rada (ďalej iba „tripartita“) a určite najdôležitejším bodom jej rokovanie bol ďalší „osud“ minimálnej mzdy na Slovensku. Ako skončilo rokovanie tripartity dnes už každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dianie v našej krajine, vie a mnohí si stihli vytvoriť aj vlastný názor na to, čo sa udialo. Čo sa však presne stalo?
Vývoj slovenskej ekonomiky a celého hospodárskeho priestoru na Slovensku v tomto roku veľmi negatívne ovplyvnila a aj naďalej bude ovplyvňovať kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Prepad slovenskej ekonomiky je realitou – za prvý polrok to bolo mínus 12,1% HDP – a otázkou je už iba aký vysoký bude za celý rok 2020, čo samozrejme ešte ovplyvní aj tzv. druhá vlna pandémie a miera „tvrdosti“ vplyvu prijatých opatrení na slovenské hospodárstvo.
Avšak v roku 2021 by sa mal vrátiť vývoj ekonomiky do priaznivejších čísel a najneskôr v roku 2022 by sa mala slovenská ekonomika zotaviť úplne. Takýto ekonomický vývoj má samozrejme nepriaznivý dopad na prosperitu väčšiny firiem a tiež aj na platovú úroveň zamestnancov týchto firiem.
Stanovenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2021 určite nebolo jednoduché a hľadaniu prijateľného riešenia nepomáhali ani návrhy, ktoré sa objavovali v médiách, či už sa jednalo o návrh na zavedenie regionálnej minimálnej mzdy, čo sa dá okomentovať len ako totálny nezmysel v podmienkach Slovenska, alebo odvetvovej minimálnej mzdy, ktorá je v podmienkach Slovenska nerealizovateľná.
Nie je žiadnym prekvapením, že vyššie opísanú situáciu sa snažili využiť zástupcovia zamestnávateľov vo svoj prospech a v médiách prezentovali širokú plejádu stanovísk o tom ako ich výška minimálnej mzdy ekonomicky likviduje a znemožňuje im podnikanie, ako je priam životne nevyhnutné nielen zmrazenia výšky minimálnej mzdy pre rok 2021 na hodnote platnej v roku 2020, ale predovšetkým zrušenia previazanosti mzdových zvýhodnení za prácu v noci, v sobotu a nedeľu na minimálnu mzdu ako aj vypustenie znenia § 120 o minimálnych mzdových nárokoch z obsahu Zákonníka práce.
Naopak, zástupcovia KOZ SR v zmysle uznesenia Rady predsedov z 22. júna 2020 trvali na uplatňovaní platného zákona o minimálnej mzde a teda stanovení minimálnej mzdy vo výške 656 €. Na júnovom zasadaní Rady predsedov KOZ SR som vystúpil s názorom, aby sme spoločne prehodnotili trvanie na 656 € minimálnej mzde a snažili sa nájsť dohodu so sociálnymi partnermi. Podľa môjho osobného presvedčenia hlavným poslaním odborov je vyjednávanie a to čo dokážeme ako odbory vyjednať, má oveľa vyššiu hodnotu ako to, čo nám dáva zákon (nespochybňujem tým však skutočnosť, že aj pri vyjednávaní je často , ale nie vždy, východiskovou základňou zákonná úroveň).
Aj materiál, ktorý konfederácia pripravila k problematike zvyšovania minimálnej mzdy pre rok 2021 (materiál je stále dostupný v mesačníku ePráca za mesiac jún 2020 na stránke Konfederácie), uvádza rozpätie zvyšovania minimálnej mzdy pre rok 2021 od 596 € do 656 €, pričom návrh tohto rozsahu vychádza z hospodárskych predpokladov, súčasnej situácie a platného zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Preto som presvedčený, že nebol dôvod bigotne trvať na sume 656 € a zástupcovia konfederácie mali byť pri rokovaniach pružnejší a primeranejšie reagovať na meniacu sa situáciu.
Dôvod pre „flexibilnejší“ prístup odborov k riešeniu výšky minimálnej mzdy bol jednoznačný – patovú situáciu, ktorá vznikla potom ako sa dvaja hlavní sociálni partneri nedokázali na výške minimálnej mzdy v zákonnej lehote dohodnúť (pravdou je, že sa o to ani veľmi nesnažili), sa rozhodlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba „ministerstvo“) riešiť predložením novely zákona o minimálnej mzde.
Podľa tejto novely mala byť minimálna mzda v roku 2021 bola stanovená vo výške 620 €, zároveň by sa však novelou zákona zaviedla aj tzv. „štartovacia“ minimálna mzda vo výške 75% stanovenej minimálnej mzdy, čo by v roku 2021 bolo 465 €, pre zamestnancov, ktorí boli pred nájdením zamestnania dlhodobo nezamestnaní (boli vedení na úrade práce dlhšie ako 12 mesiacov).
Štartovacia mzda v podobe akej bola navrhnutá, bola samozrejme absolútne neprijateľná a zásadným spôsobom by deformovala trh práce. Ibaže súhlas s návrhom minimálnej mzdy vo výške 620 € by bol síce v rozpore s rozhodnutím Rady predsedov, ale bolo by to podľa môjho názoru správne rozhodnutie. Už na spomínanej Rade predsedov som upozorňoval, že v slovenskej národnej rade, berúc do úvahy jednoznačnú parlamentnú matematiku, je pre súčasnú vládnu koalíciu veľmi jednoduché dosiahnuť prakticky akúkoľvek zmenu zákona.
Prečo teda zbytočne riskovať priam „ľubovoľnú“ zmenu zákona o minimálnej mzde, keď prioritnou úlohou Konfederácie bude sústredenie sa na avizované tzv. „saskárské kilečká“, ktoré môžu napáchať podstatne väčšie škody v pracovnoprávnej oblasti ako stanovenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na hodnote nižšej ako 656 €, ako aj dôrazná a razantná obrana väzby mzdových zvýhodnení a minimálnych mzdových nárokov na minimálnu mzdu ukotvenú v Zákonníku práce.
Na pondelkovom rokovaní tripartity sa však stalo niečo, čo určite ešte v pondelok ráno nikto nepredpokladal – zástupcovia KOZ SR opustili rokovanie tripartity na znak vyjadrenia nesúhlasu s postupom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej v texte iba „minister“), ktorý v rámci rokovania tripartity absolvoval separátne rokovanie so zástupcami zamestnávateľov.
Bohužiaľ, zástupcovia KOZ SR na rokovaní tripartity neobstáli ako vyjednávači, pretože nedokázali adekvátne reagovať na druhý kompromisný návrh ministra, v ktorom ponúkal pre rok 2021 minimálnu mzdu vo výške 620 €, vypustenie tzv. štartovacej mzdy, zachovanie automatického rastu minimálnej mzdy v budúcnosti a paušálne zvýšenie minimálnych mzdových nárokov o 40 € (pričom v budúcnosti by navyšovanie bolo už podľa zákona). Tento návrh ministra bol pritom známy zástupcom KOZ SR už od zasadnutia predsedníctva tripartity zo stredy 19. augusta 2020.
Máme na Slovensku naozaj krátku historickú pamäť? Keď predchádzajúca vláda v roku 2018 zvýšila minimálnu mzdu pre rok 2019 o 40 €, konfederácia to bez problémov akceptovala, hoci to bolo o päť eur menej ako predošlé zvýšenie minimálnej mzdy. V súčasnosti už iná vláda a za diametrálne odlišných ekonomických a hospodárskych podmienok navrhne zvýšiť minimálnu mzdu o rovnakých 40 €, ale to už zrazu nie je ani trochu prijateľné. Prečo v čase, keď už bol známy návrh na zmenu zákona o minimálnej mzde z dielne ministerstva, nebolo operatívne zvolané zasadanie Rady predsedov?
Odchod zástupcov KOZ SR z pondelkového rokovania tripartity mal zásadný dopad na výsledok rokovania tripartity – umožnil prijať zmenu zákona o minimálnej mzde, ktorá je jednoznačne horšia ako ministrov návrh z rokovania predsedníctva tripartity (19.8.). Aký je teda výsledok pondelkového rokovania tripartity, týkajúci sa výšky minimálnej mzdy v roku 2021? Nasledovný:
- minimálna mzda sa zvýšila o ďalšie tri eurá na 623 €,
- automat pre budúce zvyšovanie minimálnej mzdy bude namiesto 60% už iba 57%,
- mzdové zvýhodnenia sa stanovia pevnou sumou vypočítanou podľa príslušnej percentuálnej sadzby z novej výšky minimálnej mzdy pre rok 2021 (nie je však garantované ich ďalšie zvyšovanie v budúcnosti),
- minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce sa v roku 2021 paušálne zvýšia o 43 € oproti sumám platným v roku 2020 (je otázne ako sa v budúcnosti bude pristupovať k ich ďalšiemu navyšovaniu).
Na každom vyjednávaní je najdôležitejší samotný výsledok. Výsledok je to, čo platí do budúcnosti, výsledok určuje ako sa budú vyvíjať „veci“ nasledujúce. A z tohto pohľadu je nevyhnutné hodnotiť aj výsledok pondelkového rokovania tripartity. Zástupcovia KOZ SR svojim predčasným odchodom z rokovania tripartity nedosiahli nič zo svojich pôvodných cieľov a zároveň prispeli aj k budúcemu nastoleniu „otázok“ súvisiacich s tzv. reprezentatívnosťou odborov v tripartite aj v podnikoch!!!
Naopak zástupcovia zamestnávateľov, pre ktorých hlavnou agendou nie je výška minimálnej mzdy, ale zrušenie minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce a zrušenie prepojenia mzdových zvýhodnení na minimálnu mzdu sa k svojim cieľom predsa len o nejaký ten krôčik priblížili.
O tom, prečo je pre zamestnávateľov oveľa, oveľa dôležitejšie zrušenie minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce a pretrhnutie väzby mzdových zvýhodnení na minimálnu mzdu, krátko ukázal aj jeden z obrázkov ministrovej prezentácie na pondelkovej tlačovke po tripartite – úspora cca 55mil. € pri návrhu zamestnávateľov, ktorým chceli akceptovať minimálnu mzdu vo výške 656 €, ale súčasne zmraziť mzdové zvýhodnenia na tri roky (už sa zmrazila výška gastráčov 😊) a zrušiť minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce. To je jasný dôkaz, čo je hlavnou agendou zamestnávateľov!
Nakoľko tému minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce a mzdových zvýhodnení považujem za oveľa dôležitejšiu ako samotnú výšku minimálnej mzdy, chcel by som sa tejto téme venovať v nasledujúcom článku na našej webstránke.
Marián Baňanka, predseda ECHOZ