Práca vo sviatok
Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov rozumejú:
- štátne sviatky a
- dni pracovného pokoja
Štátne sviatky ako dni pracovného pokoja vymedzuje § 1 a dni pracovného pokoja ako sviatky (okrem nedieľ) § 2.
- 1 vymedzuje tieto štátne sviatky:
- a) 1.január – Deň vzniku Slovenskej republiky
- b) 5.júl – sviatok sv.Cyrila a Metoda
- c) 29.august – výročie SNP
- d) 1.september – Deň Ústavy SR
- e) 17.november – Deň boja za slobodu a demokraciu
- 2 vymedzuje nasledovné dni pracovného pokoja ako sviatky (mimo nedieľ):
- a) 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
- b) Veľký piatok,
- c) Veľkonočný pondelok,
- d) 1. máj – Sviatok práce,
- e) 15. september- Sedembolestná Panna Mária,
- f) 1. november – sviatok Všetkých svätých,
- g) 24. december – Štedrý deň,
- h) 25. december – prvý sviatok vianočný,
- i) 26. december – druhý sviatok vianočný,
- j) 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom
Ide o dni pracovného pokoja, ktoré nie je možné stotožňovať s kalendárnymi nedeľami, taktiež Veľkonočná nedeľa nie je v zmysle uvedeného zákona sviatkom.
Pamätné dni, ktoré sú uvedené v § 3 uvedeného zákona sa za sviatky, ani dni pracovného pokoja nepovažujú, čo znamená, že zamestnanec nemá v tieto dni nárok na osobitné zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Odmeňovanie zamestnancov za prácu vo sviatok
Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné. Uvedené sviatky sú z hľadiska odmeňovania rovnocenné.
Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce v § 94 nasledovne:
„ (1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni.
Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
(2) V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
- a) naliehavé opravárske práce,
- b) nakladacie a vykladacie práce,
- c) inventúrne a uzávierkové práce,
- d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
(4) Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
(5) V dňoch 1.januára, 6.januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1.mája, 8.mája, 5.júla, 29.augusta, 1.septembra, 15.septembra, 1.novembra, 17.novembra, 24.decembra po 12,00 hodine, 25.decembra a 26.decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8.mája, 1.septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1.novembra); ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. „
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok podľa Zákonníka práce
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1.mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená. V kolektívnych zmluvách často dochádza k diferencovaniu mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok – 150% priemerného zárobku za prácu v Štedrý deň a na Veľkonočný pondelok a 100% v ostatných dňoch, závisí to od dohody zmluvných partnerov (zástupcov zamestnancov a zamestnávateľom).
Čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. V tomto prípade zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Je dôležité však upozorniť na fakt, že:
– čerpanie náhradného voľna je možné len po vzájomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, (môže ísť tak o písomnú, ako aj ústnu dohodu)
– čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve, resp. v internom predpise zamestnávateľa,
– zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť, taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp. nemusí súhlasiť s návrhom zamestnanca,
– ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný, t.j. zamestnancovi za dobu práce vo sviatok v takomto prípade prislúcha len mzda bez mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok
– samozrejme, dohoda o čerpaní náhradného voľna nevylučuje jeho čerpanie len za časť práce vo sviatok; v takom prípade za zvyšnú časť práce vo sviatok, za ktorú zamestnanec nečerpal náhradné voľno, musí dostať príslušné mzdové zvýhodnenie
– za dobu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku (za každú hodinu práce vo sviatok prislúcha zamestnancovi hodina náhradného voľna) a ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, nekrátená mesačná mzda
– ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno do troch kalendárnych mesiacov od výkonu práce vo sviatok, v takom prípade sa zamestnancovi obnoví nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške, v akej by mu inak bolo vyplatené, ak by nedošlo k dohode o čerpaní náhradného voľna a teda zamestnancovi patrí príslušné mzdové zvýhodnenie
Príklad:
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5h (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5h). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.
Aká bude výška mzdy zamestnanca za uvedený mesiac?
mzda za odpracovaných 150h (150 x 4) ___________________________________600 €
náhrada mzdy za čerpanie náhradného voľna za sviatok ( 7,5h x 4,60 €/h) _______34,50 €
mzda a náhrada mzdy za uvedený mesiac ________________________________634,50 €
Výkon práce vo sviatok súbežne s prácou nadčas
Ak zamestnanec vykonáva prácu vo sviatok a súbežne ide aj o prácu nadčas, má v tomto prípade okrem mzdy za vykonanú prácu, nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Uvedená situácia ( súbeh práce vo sviatok a práce nadčas ) môže nastať v tom prípade, ak:
– zamestnanec pracuje v deň nepretržitého odpočinku, ktorý je zároveň sviatkom alebo
– zamestnanec pracuje v deň sviatku, ktorý je jeho obvyklým pracovným dňom dlhšie, ako by odpracoval v jeho obvyklej pracovnej smene.
Súbeh práce nadčas a práce vo sviatok treba posudzovať nezávisle od seba, nakoľko ide o dve rozdielne situácie – na jednej strane práca nadčas a na strane druhej práca vo sviatok.
Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom za prácu nadčas alebo prácu vo sviatok čerpať náhradné voľno, pričom v takomto prípade bude platiť → pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa zamestnancovi v plnom rozsahu zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a opačne, v prípade, ak bude čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok, v plnom rozsahu sa mu zachováva mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Príklad:
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10h,(pracuje v 8 hodinových zmenách) t.j. pracoval 2h nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5€/h, priemerný zárobok je napr. 6€/h. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas je v organizácii vo výške 25% priemerného zárobku a za prácu vo sviatok 100% priemerného zárobku zamestnanca. Aká bude výška jeho mzdy v uvedenom mesiaci?
mzda za odpracovaných 162 hodín (162 x 5)__________________________ 810 €
mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas (2h) (6 x 25% = 1,50 x 2 = 3€) _____ 3 €
mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (10h) (6 x 10) _________________ 60 €
mzda za uvedený mesiac ________________________________________ 873€
Náhrada mzdy za sviatok
V prípade, ak zamestnancovi ušla v dôsledku sviatku mzda, t.j. sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň ( ak by nebol sviatok, tak by pracoval ), v dôsledku sviatku nepracoval a z uvedeného dôvodu neobdržal mzdu, patrí mu náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu.
Príklad:
Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1.september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Mesačne odmeňovaní zamestnanci a sviatok
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Hodiny odpracované v deň sviatku sa mu započítavajú do odpracovaných hodín.
V prípade, ak takýto zamestnanec bude v uvedený deň pracovať, patrí mu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. V takomto prípade bude mať zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, keďže mu ušla časť mzdy z dôvodu sviatku.
Príklad 1:
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 8 hodín. Za túto dobu práce mu patrí mzda + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Uvedený zamestnanec odpracoval v príslušnom mesiaci 160 hodín, z toho bola 8 hodín práca vo sviatok. Zamestnanec je odmeňovaný mesačne, jeho mzda predstavuje 600 Eur. (hodinový podiel bude 3,75 €. Priemerný zárobok predstavuje napr. 4,50 €/h. Aká bude jeho mzda za daný mesiac?
mzda za odpracovaných 160 hodín (160 x 3,75 )______________________ 600 €
mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (100% priem.zárobku podľa ZP)
4,50 x 8h → 36 €____________________________________________ 36 €
mzda za uvedený mesiac ________________________________________ 636 €
Nakoľko v uvedenom prípade ide o obvyklý pracovný deň zamestnanca, na ktorý pripadol sviatok a uvedený zamestnanec v tento deň pracoval, nejde o nadčas!!!
Príklad 2:
Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín ( keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný ). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 € a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h. V KZ resp. v pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Akú výšku mzdy dostane mesačne odmeňovaný zamestnanec v uvedenom prípade?
mzda za odpracovaných 152 h + 8h (160 x 3,44) __________ 550,40 €
mzda za uvedený mesiac ______________________________ 550,40 €
Príklad 3:
Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase ( 5 dni v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5€. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Aká bude výška mzdy tohto zamestnanca v príslušnom mesiaci?
V príslušnom mesiaci sa bude uvedenému zamestnancovi krátiť mesačná mzda o 1/22 sumy za sviatok, čo predstavuje 1/22 x 650 _________________________________________ 29,55 €
mzda zamestnanca (650 – 29,55)__________________________________________ 620,45 €
za 8 hodín sviatku dostane zamestnanec náhradu mzdy vo výške ( 5 x 8 hodín)_______ 40 €
mzda + náhrada mzdy v príslušnom mesiaci ___________________________________ 660,50 €
Hodinovo odmeňovaní zamestnanci a sviatok
V prípade, ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň u hodinovo odmeňovaného zamestnanca a takýto zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje a teda nemôže mu vzniknúť nárok na mzdu, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za pracovné hodiny, ktoré pre sviatok nemohol odpracovať.
Príklad:
Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní). Aká bude jeho mzda?
Mzda za 160 odpracovaných hodín (160 x 4) ___________ 640 €
náhrada mzdy za 8 hodín sviatku (8 x 5) ______________ 40 €
mzda + náhrada mzdy ____________________________ 680 €
Mzda s prihliadnutím na prácu vo sviatok
V zmysle § 122 ods.5 ZP je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom.
Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Aby bolo jasné, ako sa tzv. radový zamestnanec líši od vedúceho zamestnanca, treba odcitovať, že podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúcimi zamestnancami len tí zamestnanci, ktorí sú na príslušných stupňoch riadenia oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku – minimálna výška podľa ZP, resp. sa môžu so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok v zmysle vyššie uvedeného textu.
Dohoda o mzde s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok je možná len medzi zamestnávateľom a vedúcim zamestnancom. Takúto úpravu týkajúcu sa osobitného dojednania nárokov v súvislosti so sviatkami u vedúcich zamestnancov zamestnávateľa nie je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Sankcie
- 122 ods.4 ZP hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku). Ide o tieto prípady.
– neospravedlnene zamešká zmenu nariadenú na sviatok
– zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku
– zmenu bezprostredne nasledujúcu po sviatku, resp.
– časť niektorej z týchto zmien.
Ing. Marta Mačeková