Tvorba, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde

Zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Sociálny fond môžeme na základe tohto zákona označiť za fond zamestnávateľa určený pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere.

V akej výške tvorí zamestnávateľ sociálny fond?

Sociálny fond podľa §3 zákona č. 152/1994 Z.z o sociálnom fonde tvorí zamestnávateľ z:

Ø  povinného prídelu,

Ø   ďalšieho prídelu a

Ø  ďalších zdrojov.

Povinný prídel – tvorí vo výške 0,6% až 1% zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Ďalší prídel – a) vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborová organizácia, najviac vo výške 0,5% zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom za kalendárny rok.

b) vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý predchádza dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, t.j. ak sa tvorí fond v roku 2018, berie sa v tomto prípade do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2016. ( V roku 2016 bola nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR na úrovni  912€,  50% predstavuje 456€) Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017, t.j. 954 €, 50% bude predstavovať 477€).

Ďalšie zdroje – príspevky poskytnuté zamestnávateľovi vo forme darov, dotácií a prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku po zdanení.

Mzda podľa §118 Zákonníka práce je „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda ) poskytované zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na DDS, príspevky na životné poistenie zamestnanca,  výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,  náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods.4 ZP a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemá charakter mzdy.  Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.“ Uvedené plnenia sa nezapočítavajú do základu pre výpočet povinného prídelu do sociálneho fondu.

Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Ak ale zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil si všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do fondu až do výšky 1%.

Príklad: V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V akej výške môže tvoriť fond? Za uvedených okolností môže zamestnávateľ tvoriť povinný prídel až do výšky 1% a ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.

V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. do výšky 0,5% zo základu.

V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 ( ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu. V prípade splnenia uvedených podmienok je teda možné v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu sociálneho fondu až do výšky 1,5%.

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm.b) bod 2 (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond (  456€ – pri tvorbe SF na rok 2018 a 477€ pri tvorbe SF na rok 2019 ), max. do výšky 0,5% zo základu. Ak však zamestnávateľ nemá takýchto zamestnancov, nemôže tento prídel vo výške 0,5% tvoriť.

(§ 7 ods. 5 „Ak v KZ nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške  podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kal. Rok predchádzajúci dva roky kal. Roku, za ktorý sa tvorí fond.“)

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve ( v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 ) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku (viď vyššie), nemajú  na tento príspevok nárok.

Má zamestnávateľ povinnosť tvoriť sociálny fond?

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer. Povinnosť tvorby SF sa nevzťahuje na uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ani na odmeny členov štatutárnych, dozorných a iných orgánov spoločnosti, konateľov a iných osôb na základe mandátnych, príkazných alebo obdobných zmlúv, odmeny na základe zmlúv podľa autorského zákona, či odmeny poslancov.

Príklad: Zamestnávateľ akciovej spoločnosti zamestnáva spolu 500 zamestnancov, 400 je zamestnaných na pracovnú zmluvu a zvyšných 100 je zamestnaných na dohodu.

Tento zamestnávateľ tvorí sociálny fond na 400 zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe pracovnej zmluvy. Odmeny[1] zvyšných 100 osôb nezapočítava do základu na tvorbu sociálneho fondu, pretože nemajú s danou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Na účely tvorby sociálneho fondu nie sú zamestnancami, pretože pracujú len na dohodu.

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom – 1,5%. (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). Tvorba sociálneho fondu nad limit ustanovený zákonom, teda nad 1,5% sa považuje za nedaňový výdavok zamestnávateľa.

§ 5 písm. 1 Zákona o sociálnom fonde v platnom znení: „ Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov (nákladov).“

Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. ( povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do akej výšky bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa? Daňovým výdavkom zamestnávateľa bude tvorba sociálneho fondu do výšky 1,5%, zvyšných 0,3% bude nedaňovým výdavkom zamestnávateľa.

Použitie sociálneho fondu podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde

Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. zo sociálneho fondu nasledovné prostriedky:

– na stravovanie nad rozsah Zákonníka práce

– na dopravu do zamestnania a späť

– na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily

– na účasť na kultúrnych a športových podujatiach

–  zdravotnú starostlivosť

–  sociálnu výpomoc a pôžičky

–  doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení

–        na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom (servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu. Majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10eur. Navrhuje sa, aby predaj a odkúpenie servisných poukážok mohli vykonávať štátne orgány, obce a VÚC. Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú: služby starostlivosti o domácnosť a záhradu a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO. Sociálny podnik, je podnik, ktorému je priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.)

– a na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje:  manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. Taktiež môže príspevok zo sociálneho fondu poskytnúť  poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovno-právnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do uvedeného dôchodku.

Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Taktiež musí byť dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania a musí byť splnená podmienka adresnosti použitia prostriedkov zo sociálneho fondu.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť z fondu príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie na spracovanie rôznych analýz, expertíz a iných služieb spojených s kolektívnym vyjednávaním.

Príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie na spracovanie analýz, expertíz a iných služieb spojených s kolektívnym vyjednávaním

Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF. Ak sa tieto prostriedky v danom roku nevyčerpajú, môžu sa previesť do nasledujúceho kalendárneho roka.

Možnosti použitia:

–        na spracovanie analýz a expertíz, napr. analýza ekonomickej situácie zamestnávateľa, posúdenie a porovnanie situácie v určitej oblasti v odvetví, v ktorom daná organizácia pôsobí

–        za spracovanie odborného posudku ku spornému problému, ktorý sa vyskytol pri kolektívnom vyjednávaní

–        na školenie vyjednávačov zastupujúcich odborovú organizáciu pri kolektívnom vyjednávaní

–        za expertíznu činnosť nezávislých expertov mimo odborovej organizácie

–        na úhradu za externé služby, napr. prenájom miestnosti, kde sa koná KV

–        za služby externých vyjednávačov

–        výdavky na kopírovacie, rozmnožovacie, tlačiarenské, poštové služby, ktorých použitie je nevyhnutné v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, ak nie sú hradené zamestnávateľom

Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr. o nákup techniky).

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu z pohľadu zákona o dani z príjmov a z pohľadu platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie

Plnenia poskytované zo sociálneho fondu sa zdaňujú zamestnancom bežným spôsobom 19%, nakoľko ide o príjem zo závislej činnosti, okrem:

–        plnení, ktoré nie sú predmetom dane

–        plnení, ktoré sú od dane oslobodené

Pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie platí:

–        ak príspevky zo SF nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnanca a zároveň nie sú súčasťou vymeriavacích základov pre platenie poistného na SP a ZP

–        ak príspevky zo SF sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou. V týchto dvoch prípadoch sa platí daň z príjmu a zdravotné poistenie,  sociálne poistenie sa neplatí)

Plnenia zo sociálneho fondu nepodliehajúce dani z príjmov a plateniu poistného na zdravotné a sociálne poistenie

– príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) ZDP

– hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku

– použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm. d) ZDP

–        sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania následkov živelných pohrôm alebo dočasnej PN v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie

Príspevok na stravovanie podľa §5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

Podľa uvedeného zákona je od dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. (nepeňažné plnenie) Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce – finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.

Podľa §152 ods.2 ZP zabezpečuje zamestnávateľ stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny „ vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo zabezpečí stravovanie prostredníctvom osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u takej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená poskytovať stravovacie služby.“

Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín predstavuje  podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného 4,80 €.

V zmysle §152 ods. 6 ZP poskytne zamestnávateľ zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa §152 ods. 2 ZP, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. d) ZDP

Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes – centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr. rekreačné poukazy prostredníctvom cestovnej kancelárie ide o zdaniteľný príjem, ktorý podlieha aj plateniu poistného (odvodom).

Príklad 1: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes – centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Bude toto plnenie pre zamestnanca zdanené a bude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu)? Na základe §5 ods.7 písm. d) ZDP nebude uvedené plnenie zdanené, ani zodvodnené.

Príklad 2: Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Musí zamestnávateľ toto plnenie zdaniť 19%? Bude uvedené plnenie vstupovať do vymeriavacieho základu pre platenie poistného? Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.

Príklad 3: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Je hodnota tohto lístka zdaniteľným príjmom, bude podliehať poistnému (odvodom)?

Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn. poskytnutie lístkov na masáž do rehabilitačného centra s tým, že ich môžu zamestnanci použiť kedykoľvek (zamestnávateľ nemá s uvedeným zariadením uzatvorenú zmluvu) bude zdaniteľným plnením a bude podliehať odvodom!

Poskytovanie nealkoholických nápojov na spotrebu na pracovisku

Hodnota poskytovaných nealkoholických nápojov na spotrebu na pracovisku je pre zamestnanca oslobodená od dane z príjmov.

Sociálna výpomoc

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €. Zamestnancovi zdaní z tejto sumy 1 500 €, pretože oslobodenie sa vzťahuje na sumu do 2 000 €.

Ostatné plnenia poskytnuté zo sociálneho fondu

Doplnkové dôchodkové sporenie

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Je zdaňovaný 19% sadzbou dane, podlieha zdravotným odvodom, ale nepodlieha sociálnym odvodom!

Príspevok na dopravu do zamestnania a späť

Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%. Nakoľko ide o zdaniteľný príjem, vstupuje tento príjem do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného!

Príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach

Je vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca a teda podlieha daniam aj zdravotnému a sociálnemu poisteniu.

Príklad: Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €. Podliehajú tieto vstupenky daniam a odvodom? Áno, ide o zdaniteľný príjem, ktorý podlieha daniam a odvodom.

Príspevok na zdravotnú starostlivosť

Príspevky na rôzne druhy zdravotných prehliadok nad rámec zákona, na očkovanie, vitamíny, zdravotné pomôcky a podobne sú vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Iné príspevky na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky

Ide napríklad o poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, poskytnutie rôznych príspevkov, napr. na dovolenku, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách a pod. Zdaňovanie a zodvodňovanie bude závislé od konkrétneho druhu poskytnutého príspevku.

Ing. Mačeková

[1] Ak je práca vykonávaná na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, vtedy „dohodár“ nedostáva mzdu, resp. plat, ale odmenu.